Na každom obale kávy sa nachádza niekoľko informácií. V nasledujúcom článku Vám ich predstavíme.

Názov
Pražiarne kávy zvyknú svoje produkty pomenovať podľa seba a s doplnkom názvu podľa pôvodu kávy a to či už krajiny, regiónu, oblasti, farmy alebo plantáže, kde bola vypestovaná.

Oblasť
Kávu ovplyvňuje tzv. Terroir, ktorý označuje konkrétne miesto, kde bola káva vypestovaná. Na každú vypestovanú kávu pôsobia jedinečné prírodné podmienky v danom regióne, ktoré ovplyvňujú výslednú chuť. Preto je káva z rôznych regiónov rôznorodej chuti. Brazílske kávy majú zväčša nižšiu kyslosť a výraznú orechovú chuť. Etiópske kávy sú kyslé s ľahkým telom a so silnou kvetinovou arómou.

Odroda kávy
Odroda má veľký vplyv na jej chuťový profil. Pestujú sa stovky rôznych kávových odrôd, ale najznámejšie sú tri: Typica (sladká a ťažká), Caturra (jasná a kyslá), Geisha (jemná a kvetinová).

Chuťový profil
Na obale zvykne byť napísaný aj chuťový profil, napr.: čokoláda, orech, kakao, tabak, ovocie. Neznamená to však, že káva bude naozaj presne takto chutiť, skôr to označuje, aké tóny/nádych bude káva mať.

Nadmorská výška
Nadmorská výška má priamy vplyv na veľkosť, tvar a chuť kávy. Káva Arabica sa pestuje vo vyššej nadmorskej výške a uprednostňuje chladnejšie podnebie. Káva má vyššiu aciditu, je aromatickejšia a rozmanitejšia. Naopak, káva Robusta dáva prednosť nižším nadmorským výškam s teplejším podnebím. Káva má nižšiu aciditu a nemá tak plné a rozmanité chute.

Dátum praženia
Káva je najlepšia, keď je čerstvá, avšak po pražení je potrebné ju nechať "postáť" aspoň 5 dní. Počas procesu praženia sa totiž vo vnútri kávového zrna tvoria rôzne plyny, vrátane oxidu uhličitého, ktorý sa po upražení kávy uvoľňuje z kávového zrna. Káva, rovnako ako všetky potraviny, reaguje s kyslíkom a postupom času stráca svoju čerstvosť, chuť a arómu. Pri správnom skladovaní však môžete udržať čerstvosť kávy a vychutnať si ju dlhšiu dobu.

Stupne praženia
Každá pražiareň má svoje označenia pre stupne praženia kávy, čiže neexistuje jednotné označenie platné pre všetky druhy praženia. Vo všeobecnosti je ich však možné, do istej miery, rozdeliť na tri stupne praženia podľa farby: svetlýstredný a tmavý. Pražením kávy sa docieľuje rôzny obsah kofeínu v nej a jej rôzna chuť.

Spracovanie kávy
Proces spracovania kávy sa týka času po jej zbere. Existujú tri hlavné spôsoby spracovania:

mokrá metóda
Pri tomto procese sa ovocie alebo dužina kávy odstráni, káva sa fermentuje a premyje, aby sa odstránil zvyšný lepkavý ovocný materiál. Kávy sú tak čistejšie, majú lepšiu sladkosť, sú jemnejšie a majú vyššiu aciditu. Tento proces sa používa najmú v Kolumbii, Guatemale a Keni.

suchá (prírodná) metóda
Kávy spracované suchou metódou sú bežné v regiónoch, kde nemajú dostatočný prístup k vode, napríklad v Etiópii. Ihneď po zbere sa čerešne položia na betónovú podlahu a pravidelne sa otáčajú, aby neplesniveli. Káva sa tak suší spoločne s dužinou, čím má káva ovocnú, výraznejšiu chuť a nižší podiel acidity.

honey metóda
Tento proces je niečo medzi suchou a mokrou metódou. Dochádza v ňom k mechanickému odstráneniu šupky a potom sa zrná kávy nechajú spoločne s dužinou sušiť na slnku po dobu 2-3 týždňov. Počas procesu dochádza k uvoľňovaniu cukrov a znižovaniu množstva vody v dužine. Káva je sladšia a plnšia.

Kvíz